reklama

Po 26 rokoch – vráťme politiku do škôl.

„Robte politiku, „idióti“. V starovekom Grécku bol za „idióta“ označovaný človek, ktorý sa odmietal podieľať na správe vecí verejných. Odmietal sa podieľať na politike.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Politika nemusí byť hra o moc, kradnutie, kampane. Politika je záujem o veci verejné. Učitelia sú preto v takej mizernej situácii, lebo po roku 89 si povedali: hurá, vyhodíme politiku zo škôl, my sa politikou vôbec nebudeme zaoberať, my si budeme učiť, škola bude úplne nezávislé prostredie. Teraz sa nám tato obrovská chyba vracia. Tým, že obrovská stotisícová zamestnanecká skupina nerobí politiku, čiže nezaoberá sa vecami verejnými, tým sa dostala do situácie, že si musí vymáhať niečo, čo je v normálnom štáte absolútne samozrejmé.“  To sú slová učiteľa a občianskeho aktivistu Juraja Smatanu, pod ktoré sa bez výhrad podpisujem.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Slovenskí politici majú pred neskúsenými učiteľmi veľký náskok. To, že sa učitelia o politiku 26 rokov nezaujímali je obrovská chyba nielen pre nich samotných ale pre celu spoločnosť. V komunikácii s politikmi sú učitelia naivní. Uvediem príklad. Sympatická iniciatíva A Dosť! Aj ja som sa pod ňu podpísal. Ale hovorca tejto iniciatívy na otázku, čo by ste považovali za úspech hovorí: „To je jednoduché. Keď si prečítame v marci programové vyhlásenie slovenskej vlády a medzi troma prioritami bude znieť veta – zásadne zlepšiť slovenské školstvo a výsledky vzdelávania našich detí a zvýšiť rozpočet do konca vládneho obdobia, do roku 2020, na úroveň iných krajín Európskej únie, tak náš cieľ bude splnený.“ A starí politici sa rehocú a medlia si ruky – váš cieľ je už teraz splnený. Ak vám ide len o to, napísať túto vetu do programového vyhlásenia vlády, žiadny problém.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Táto naivita vyplýva podľa mňa presne z toho, že učitelia sa dlhodobo nevenujú politike ako veciam verejným. Veď keby sa systematicky (nielen raz za štyri roky) venovali politike, musia predsa vedieť, že táto vláda mala v programovom vyhlásení vety: „vláda považuje za základný pilier znalostnej spoločnosti a ekonomiky výchovu, vzdelávanie... vláda sa sústredí na rast úrovne a kvality vzdelávania všetkých občanov s dôrazom na mladú generáciu... politická, odborná a laická podpora učiteľskej profesie a samozrejme aj jej finančné ohodnotenie a zvýšenie spoločenského postavenia. Preto bude systémovo riešiť zlepšenie odmeňovania pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov... bude zvyšovaný objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu so zameraním na posilnenie školstva, vedy a výskumu...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podobné vety nájdete v programovom vyhlásení každej ponovembrovej vlády. A nemusím ani spomínať, že každá vláda pri svojom odpočte dokáže preukázať, že sľuby aj splnila. Ako to robí aj tá súčasná. Včera Inštitútu vzdelávacej politiky pri MŠ VVaŠ zverejnil, že podiel verejných zdrojov do vzdelávania bol v roku 2013 v SK porovnateľný s EU-28, teda 5% z HDP. Takže, milí učitelia, to čo vy požaduje do roku 2020, to vám táto vláda splnila už v roku 2013. Na grafe.

Ďalším dôsledkom odmietania politiky ako správy vecí verejných učiteľmi, je ich naivná predstava, že keď majú ťažkosti a veci nefungujú tak ako by mali – niekto by mal prísť a vyriešiť to. Znova to budem ilustrovať na rozhovore s hovorcom iniciatívy A dosť! Na otázku akú majú predstavu o kvalitnom slovenskom školstve a ako ju chcú dosiahnuť, odpovedal: „Nikto z iniciátorov kampane neašpiruje na to, aby prevzal post ministra školstva, a tieto otázky, ktoré dávate, sú úlohou, za ktorú platíme politikov, ministrov....“ Chyba. Realita je taká, že pokiaľ učitelia sami nevstúpia do správy vecí verejných a nepreberú zodpovednosť za školskú politiku, nebudú to mať vo vlastných rukách. Inými slovami – ak budeme robiť to, čo sme robili vždy, budem mať len to, čo sme vždy mali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Riešenie? Jedno z riešení predstavil Juraj Smatana vo svojom videoblogu http://www.tyzden.sk/video/28076/smatana-moj-navod-ako-strajkovat/ na záver – vrátiť politiku ako správu vecí verejných do škôl. Nie však len pred voľbami. Ale natrvalo. Cieľom je, aby sa deti v škole učili aktívnemu občianstvu a osobnej angažovanosti a nanovo vysvetľovať školu demokracie. Ide o to, aby žiaci identifikovali korupciu, rodinkárstvo, a politikárčenie a dokázali ho oddeliť od skutočnej správy vecí verejných. Nemusí sa nadávať na konkrétnych politikov, ale žiaci môžu dostávať úlohy, kde sa to učia identifikovať spolu s vedomosťami, ktoré majú. Napríklad čo znamená slogan "Rozumom pravičiar, srdcom ľavičiar" ? alebo " Presadíme dobre fungujúci štát“ či „Ľudia si zaslúžia istoty“.

Škola by nemala deti len informovať ale aj formovať. Nemala by rezignovať na dôležitú úlohu vytvárania a formovanie postojov žiakov. Nie však postoja k jednotlivým politikom alebo politickým stranám ale k demokracii, k voľbám, k veciam verejným, k aktívnemu občianstvu.

Postoj si ale neutvoríme k veciam, ktoré sú nám ľahostajné. Pre tvorbu postojov je dôležitý pocit relevancie. Preto, aby škola dokázala ovplyvňovať postoje žiakov, musíme z nej odstrániť povrchnosť (nestačí žiakom nadiktovať poučku, že slobodné voľby sú jedným zo základných princípov demokracie), sterilnú akademickosť (nesmieme sa báť doviesť do školy reálneho politika, s ktorým môžu žiaci diskutovať) a neaktuálnosť učiva (kedy je najlepšie vysvetliť žiakom, čo to je volebná kampaň ak nie priamo počas nej ).

Ďalšie riešenie je, nežiadať od politikov sľuby, ale riešenia. Tu a teraz. O pár dní bude parlament schvaľovať rozpočet. Prečo máme čakať do volieb, na predvolebné sľuby? Žiadajme riešenie a zmenu rozpočtu. Ihneď!

Že nereálne? Možno pre tých, čo si nevšimli November 89 alebo práve vtedy kachličkovali kúpeľňu. My ostatní (a nebolo nás málo), čo sme mrzli na námestiach, máme historickú pamäť. Vieme, že za desať dní sa dá povaliť mocenský režim so štyridsaťročnou históriou a zmeniť charakter celého štátu. Čo je oproti tomu jednoduchá zmena priority rozpočtu?

Nech už si autori rôznych konšpiračných teórií hovoria čo chcú, bez tých ľudí na námestiach by to pred 26 rokmi nešlo. Rovnako to nepôjde ani dnes bez osobnej angažovanosti každého učiteľa.

Juraj Droppa

Juraj Droppa

Bloger 
  • Počet článkov:  41
  •  | 
  • Páči sa:  35x

som zriaďovateľ súkromnej základnej školy Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu