O vození na slonovi a delenej strave.

Autor: Juraj Droppa | 29.11.2014 o 17:32 | (upravené 29.11.2014 o 17:38) Karma článku: 9,00 | Prečítané:  1790x

A máme to tu zas – nový minister školstva a typická otázka: Aké sú jeho plány a vízia školstva a čo by ste sa ho opýtali vy, učitelia?  A znova tie isté odpovede: platy, kredity, byrokracia, nedocenenie...

V tejto súvislosti mám silnú potrebu citovať Fedora Blaščáka:  „Systém školstva na Slovensku je ako taký obrovský slon. Kto sa vozil na slonovi, vie, že slon sa nedá riadiť, ide si kam chce. Na tohto slona si od revolúcie sadlo 18 ministrov školstva, teda v priemere 1,3 roka vždy niekto iný. Chvíľu sa povozil a potom ho zase vymenil niekto ďalší. Je to iba tápanie, žiadna veľká premena sa neudiala. Preto keď si pripomíname problémy, ktoré v roku 1989 ľudia v školstve identifikovali, musíme konštatovať, že dnes sú vlastne rovnaké. Odbornejšie riadenie školstva, väčšia autonómia učiteľov, sebavedomejší a slobodnejší žiaci – to všetko sú témy, ktoré sú stále živé.“
            Takže, pán minister, máte to privilégium na chvíľu sa povoziť na slonovi. Nesnažte sa ho veľmi riadiť, prax vašich predchodcov ukázala, že to nemá veľký zmysel. Povedzme si na rovinu: platy učiteľov nezávisia od vás. Pocit učiteľov, že sú zavalení administratívou a nemajú kedy učiť, nezmeníte žiadnym nariadením. To je v hlavách ľudí a pokým oni sami nepochopia, čo je dôležité a čomu majú venovať pozornosť, slon si pôjde kam chce.

Kredity? Tie by ste mohli zrušiť. Je to pomerne jednoduché opatrenie a nemusíte sa namáhať s vylepšovaním niečoho, čo je choré vo svojej podstate. Prostriedky na kredity „rozdajte“ učiteľom a budete najobľúbenejší minister za posledných 25 rokov. Ak by ste náhodou chceli tomuto pokušeniu odolať  a vytvorili by ste z týchto prostriedkov systémovú položku na osobné ohodnotenie učiteľov, o ktorom by rozhodovali školy na základe vlastných kritérií kvality, mali by ste u mňa jeden bezvýznamný plusový bod. Možno by na niektorých školách rozdali riaditelia odmeny „svojim“ učiteľom podľa „svojich“ kritérií, ale je najvyšší čas (po 25 rokoch) začať učiť ľudí (aj učiteľov) zobrať život do vlastných rúk.

Ale keď už sedíte na tom slonovi, pán minister, jednu zmenu by ste mohli aspoň začať. Nechajte regionálne školstvo, nech si žije svojim životom. Za tých pár mesiacov, kým vás niekto opäť vymení v sedle, toho veľa nezmeníte. Ale keby ste rozhýbali stojaté vody vysokých škôl, konkrétne pedagogických fakúlt, pri päťdesiatom výročí Novembra 89 by vám poďakovali hlavne na základných a stredných školách.

Necítim sa kompetentný na posudzovanie kvality pedagogických fakúlt ale dovolím si vyjadriť názor ako odberateľ ich „produkcie“. Za dvanásť rokov prevádzkovania základnej školy k nám prišlo, uchádzať sa o miesto učiteľa niekoľko desiatok absolventov pedagogických odborov. Pri niektorých odpovediach absolventov čo sa na tých fakultách deje (nedeje) ostávam v nemom úžase.

Od uchádzačov na miesto v našej škole chceme len pár jednoduchých vecí: aby mali radi deti a aby ovládali pedagogiku (umenie výchovy a vzdelávania), psychológiu (poznanie kognitívnych procesov a afektívnych stavov), svoj predmet, cudzí jazyk a informačné technológie. Mám osobnú skúsenosť, že pedagogické fakulty dávajú prehnaný dôraz na jediné – aby ich absolvent ovládal svoj predmet.

Súčasná prax je taká, že budúci učiteľ biológie sa prvé tri roky na vysokej škole učí biológiu. Tú istú fotosyntézu, ktorú sa učil raz na základnej škole a potom znova na strednej. O tom, akú metódu a formu zvoliť, keď chce niekoho tú fotosyntézu naučiť, sa dozvie len veľmi málo alebo vôbec nič. Je dokázané, že najviac si zapamätáme z toho, čo zažijeme a ešte viac z toho, čo učíme iných. Keby si ten budúci učiteľ išiel vyskúšať naučiť deti čo to je fotosyntéza  už prvom alebo druhom ročníku, zistil by, že rovnako dôležité ako ovládať obsah, je aj zvoliť vhodnú metódu a ešte dôležitejšie je použiť všetky poznatky z psychológie, aby tí žiaci boli na hodine aj prítomní. Myslím, aby mali na hodine aj hlavu, nielen zadok.  Ale na našich pedagogických fakultách sa zrejme inšpirovali modernými trendmi v chudnutí – podávajú to študentom ako oddelenú stravu. Najskôr veľa odbornej teórie, a ak zvýši čas trochu oddelenej pedagogiky a trochu oddelenej psychológie. A potom sa čudujeme, že sú absolventi pedagogických fakúlt takí podvyživení. A ešte viac sa čudujeme, že po skončení vysokej školy odchádzajú do úplne iných odborov a nie do škôl. Okrem nízkeho finančného ohodnotenia je to aj preto, lebo sme im za päť rokov ani len neukázali, čo to vlastne to učiteľské povolanie obnáša.

Ak nezačneme budúcim učiteľom na pedagogických fakultách dávať poriadnu plnohodnotnú stravu, môže slon skončiť v závoze.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?