Jediný relevantný argument ministerstva pre zníženie dotácie je, že na rozdiel od verejných škôl môžu súkromné školy vyberať školné. Táto skutočnosť vraj vnáša do systému istú nerovnosť. Takže potrestáme súkromné školy za možnosť vyberať školné a jednu nerovnosť nahradíme rovno diskrimináciou. V zmysle definície diskriminácie by totiž štát s rodičmi a deťmi v súkromných školách zaobchádzal inak ako s rodičmi a deťmi vo verejných školách v rovnakej situácii. Tou rovnakou situáciou je poskytovanie verejnoprospešnej služby – základného vzdelania.
Skutočne je v systéme financovania škôl nerovnosť? A v čí prospech alebo neprospech? Skutočne verejné školy nevyberajú žiadne (ani skryté) poplatky? Neprehĺbi sa týmto opatrením táto nerovnosť ešte viac? Je nemálo súkromých škôl, ktoré školné nevyberajú ale takýmto opatrením budú štátom donútené školné vyberať.
Najnovšie prišlo ministerstvo s taktikou – rozdeľuj a panuj. Najskôr proti sebe postavíme súkromné a cirkevné školy. Voči cirkevným školám sa dajú síce použiť podobné argumenty ako voči súkromným ale tých pár drobných nám predsa nestojí za to, rozhádať sa s katolíckou cirkvou. A môžeme tak oslabiť protivníka. Dôvodom, prečo sa cirkevným školám nesiahne ani na cent z dotácie je existencia Medzinárodnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou. Súkromné školy v tomto prípade ťahajú za kratší koniec. Môžu sa dovolávať svojich práv aj v OSN alebo na Európskom súde pre ľudské práva, takú autoritu akou je Vatikán, za sebou nikdy mať nebudú. Na Slovensku.
V taktike rozdeľovania a oslabovania protivníka pokračuje ministerstvo ďalej. V zmysle nového návrhu chce pri stanovovaní výšky krátenia dotácie zohľadňovať druh a typ školy, jej právnu formu a spoločenské priority. To znamená, že vyššie krátenie by sa malo uplatňovať u stredných škôl ako u základných. Že vyššie krátenie by sa malo uplatniť u školy pôsobiacej ako podnikateľský subjekt ako u školy pôsobiacej ako nezisková organizácia. A čo spoločenská priorita? Podľa predstavy ministerstva to znamená, že nebude krátiť príspevky zo štátneho rozpočtu firemných školám, ktorých vznik chce podporovať. Kto bude rozhodovať o spoločenskej priorite asi ani netreba spomínať.
Hovoríme o financovaní, takže je namieste otázka efektívnosti. Mám na mysli efektívnosť a prínos týchto opatrení pre štátny rozpočet. Predkladateľ návrhu by ju mal predložiť, no zatiaľ tak neurobil. A to nehovorím o efektívnosti mentálnej energie, ktorú do týchto stratégií vkladajú už niekoľko mesiacov úradníci na ministerstve. Dala by sa využiť omnoho lepšie.
A riešenie? Štát by mal poctivo priznať, že dnes nedokáže v dostatočnej miere financovať základné vzdelanie a tým zlyháva v jednej zo svojich základných funkcií. V tejto situácii má dve možnosti. Aby sa vyhol diskriminácii, tak by mal zakázať vyberať poplatky všetkým školám bez rozdielu zriaďovateľa. Otázne je, či by sa týmto opatrením neznížila kvalita poskytovaných služieb vo vzdelávaní. Druhá možnosť je, umožniť všetkým školám bez rozdielu zriaďovateľa vyberať regulovateľné poplatky. Pri akomkoľvek kompromise medzi týmito dvoma možnosťami bude vždy jedna strana voči druhej vo výhode (nevýhode) a oprávnene bude argumentovať, že sa jedná o diskrimináciu.
